Jedným z jeho trénerov je totiž Norbert Bödör, podnikateľ, ktorý figuruje v Kočnerovej Threeme a ktorý mu mal podľa zverejnených informácií pomáhať získavať lustrácie novinárov od vysokých policajných funkcionárov. Je to ten istý Norbert Bödör,ktorého chcela polícia zadržať v súvislosti s vyšetrovaním vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, a ktorý v auguste minulého roka zriadil trvalý pobyt v Spojených arabských emirátoch.
To, že Bödör s ním na ostro mediálne sledovanom zápase bol, a že mu Végh po víťazstve aj verejne poďakoval, je však udalosť s takými dôsledkami, že si to mal športový tím Végha vopred premyslieť.
Žijeme totiž pohnuté časy. Vychádza najavo, že tento štát je dlhodobo prehnitý v samých základoch, na politickú moc majú vplyv oligarchovia a mafiáni a jeden z nich - Marian Kočner, zašiel až tak ďaleko, že si objednal vraždu novinára.
Šport je populárny aj preto, že nám ponúka hrdinský príbeh, fair-play a ilúziu toho, že stačí talent a tvrdá práca, aby sa z nuly mohol ktokoľvek stať fenoménom. S úspechom však prichádza aj zodpovednosť. Populárni športovci a športovkyne by mali byť vzorom, ktorý chceme mnohí nasledovať.
Preto jednoducho nie je správne, že v súčasnej spoločenskej situácii na Slovensku, keď sa ešte stále spamätávame z najotrasnejšej dvojnásobnej vraždy v našej histórii od smrti Roberta Remiáša a z jej dôsledkov, Attila Végh verejne poďakuje svojmu trénerovi Norbertovi Bödörovi. Nie je to správne bez ohľadu na to, aký veľký podiel na tomto úspechu Bödör má a bez ohľadu na to, že jeho mimo trénerské “aktivity” s Véghom a športovým klubom okrem jeho osoby nič nespája.
Nemôžeme totiž volať po očiste justície, či po vyvodzovaní zodpovednosti politikov za ich prešľapy, keď zároveň tolerujeme Kmotríka mladšieho, právoplatne odsúdeného za hajlovanie vo vedení najpopulárnejšieho futbalového klubu alebo Norberta Bödöra v úlohe oslavovaného trénera.
Športovcov a športovkýň, najmä tých na výslní, sa morálka, etika a spoločenská zodpovednosť týkajú rovnako, ako sa ich týka doping, pretože oboje poškodzuje étos a ideu hrdinstva, na ktorých je šport postavený. A preto, ak by Bödörovi na jeho zverencovi záležalo, sám by sa vyhol mediálnej pozornosti, aby zabránil tomu, že víťazstvo jeho zverenca bude už navždy spájané s kočnerovskými kauzami. Spoliehať sa totiž na to, že pri športe nebude nikto riešiť mimo športové kauzy zúčastnených, je veľmi naivné.